SlovenskoSprávy

Slovensko má na zlikvidovanie kazetovej munície pár mesiacov. Vojenský expert sa vyjadril, či ju môžeme darovať Ukrajine

12.7.2023 (SITA.sk) – Spojené štáty americké zvažujú presun kontroverznej kazetovej munície na Ukrajinu. Problémom je, že rozsiahle používanie takéhoto druhu zbraní, zamorí dané krajiny či regióny niekedy až miliónmi kusmi nevybuchnutej submunície.

Slovensko dokonca ešte v rokoch 2004 až 2007 nakupovalo raketový systém, kde by kazetovú muníciu Ozbrojené sily SR využili. V rozhovore pre portál Štandard to uviedol vojenský expert Vladimír Kavický.

„Kazetová munícia patrí z vojenského hľadiska k najefektívnejším druhom munície. Ide o špecifický typ munície, ktorá nemá jednu náplň výbušniny, ale obsahuje niekoľko desiatok až stoviek malých komponentov, takzvaných submunícií,“ ozrejmuje Kavický.

Presnosť ovplyvnená počasím

Používa sa hlavne pri útoku, keď sú jednotky nepriateľa v statických pozíciách. Jediným výstrelom či zhodením bomby a následným rozosiatím submunície dokážu efektívne zasiahnuť bojovú techniku na desiatkach až stovkách štvorcových metroch.

Viac o téme: Vojna na Ukrajine

Kontroverzná je však v tom, že pokiaľ nezasiahne cieľ a nedôjde k jej výbuchu, zostáva často ležať na miestach dopadu. Presnosť je veľakrát ovplyvnená počasím či inými faktormi prostredia, čím môže zasiahnuť aj oblasti mimo vojenského cieľa.

„Ak sa takéto zbrane použijú v obývaných oblastiach alebo v ich blízkosti, môžu predstavovať značné nebezpečenstvo pre civilistov. História ukázala, že veľké množstvo submunície pri dopade nevybuchne. Publikované odhady miery zlyhania týchto zbraní v nedávnych konfliktoch sa pohybovali od 7 percent do 40 percent v závislosti od konštrukcie,“ uviedol vojenský expert.

Hrozba pre civilistov

Krajiny a regióny, kde bola táto munícia použitá, boli zamorené desiatkami tisíc a niekedy aj miliónmi kusov nevybuchnutej a vysoko nestabilnej submunície. Tým, že je submunícia malá (často má len niekoľko centimetrov), ľahko zapadne do rôznych kríkov, zalesnených a zatrávnených priestorov, či potokov.

Predstavuje tak hrozbu pre civilistov aj tým, že životne dôležité činnosti, ako je poľnohospodárstvo, ťažba surovín, lesné hospodárstvo a ďalšie sú vysoko nebezpečné.

„Jej následné odstraňovanie trvá roky až desiatky rokov a stojí milióny až miliardy dolárov. Kambodža sa trápi spolu s Vietnamom s odstraňovaním následkov už takmer 60 rokov. Rovnaký osud čaká Jemen, Sýriu alebo Sudán, kde sa tiež používala alebo používa,“ doplnil.

Ukrajina popiera jej využitie

Síce sa kazetová munícia nevyužíva často, podľa údajov svetových organizácií pre bezpečnosť z 87 krajín, ktoré majú alebo mali zásoby kazetovej munície, ju 16 krajín použilo počas ozbrojeného konfliktu. V súčasnosti sa používa aj vo vojenskom konflikte na Ukrajine. Rusko a ani Ukrajina totiž nie sú signatármi Dohovoru o kazetovej munícii.

„Podľa informácií z renomovaných organizácií ako Human Watch Right alebo Stop Cluster Coalition, obe strany konfliktu používali kazetovú muníciu už v rokoch 2014 až 2015 v regiónoch Doneck a Luhansk. V rokoch 2022 až 2023 v tom pokračujú takmer na všetkých úsekoch fronty. Rusko sa v princípe ani netají, že používa rakety zem-zem Točka, Uragan, Smerč s kazetovými hlavicami a tiež letecké bomby RBK 500 a RBK-250. Ukrajinská vláda opakovane popiera použitie kazetovej munície,“ povedal Kavický.

K dohovoru sa pripojilo aj Slovensko

Väčšina krajín však pristúpila k zákazu kazetovej munície. V roku 2008 bola v Osle podpísaná dohoda o kazetovej munícii, ktorú podpísalo 110 z nich. V dohode sa zaväzujú nielen k zákazu používania, ale aj zastaveniu vývoja, výroby, skladovania, držania a presunov kazetovej munície.

„Problémom je, že ju nepodpísali tie najväčšie krajiny ako Rusko, USA, Čína, Turecko, India, Pakistan alebo Brazília s Argentínou. Nepodpísali ju ani krajiny severnej a strednej Afriky a dokonca ani Estónsko, Lotyšsko, Poľsko, Grécko alebo Rumunsko,“ dodal Kavický.

Slovensko sa tiež pripojilo k dohovoru, hoci na začiatku váhalo, keďže krátko pred podpisom nakúpilo 26 kusov raketového systému Modular.

Stihnú sa zlikvidovať?

„Pri jeho akvizícii sa počítalo aj so 122 mm kazetovou muníciou AGAT aj s 227 mm kazetovou muníciou M26 so submuníciou M77 DPICM a vytvorili sa aj zásoby munície. Oba tieto typy kazetovej munície však následne spadli pod dohovor. Nakoniec však Slovensko k uvedenému dohovoru pristúpilo začiatkom roka 2016,“ povedal.

Postupne Slovensko zlikvidovalo vlastnými silami 79 kusov z pôvodných zásob 1 235 kusov kazetovej munície. Na posledné kusy má pol roka, a to do 1. januára 2024. Podľa Kavického bola problematická 227 mm munícia M26.

„Najlepšou cestou bola vytypovaná spolupráca s NATO NSPA – medzinárodným tendrom na likvidáciu tohto typu. Či sa v tomto smere uzatvorila zmluva a či sa to stihne, je však otázka na ministerstvo obrany.“

Dohovor to zakazuje

Nezlikvidovanú muníciu nemôže Slovensko darovať Ukrajine, dohovor to zakazuje. Nemala by už opustiť krajinu s výnimkou jej prepravy za účelom likvidácie.

„Chcem veriť, že medzinárodné dohovory si ctíme a skôr sa pridáme k OSN a krajinám ako Rakúsko, Belgicko, Kanada, Írsko, Holandsko, Nórsko, Švédsko, Švajčiarsko, Veľká Británia a ďalšie, ktoré už použitie zakázanej kazetovej munície na Ukrajine odsúdili a požadujú, aby sa prestala používať,“ uzatvoril Kavický.

Viac k témam: Kazetová munícia, rusko-ukrajinský konflikt
Zdroj: SITA.sk – Slovensko má na zlikvidovanie kazetovej munície pár mesiacov. Vojenský expert sa vyjadril, či ju môžeme darovať Ukrajine © SITA Všetky práva vyhradené.