SlovenskoSprávy

Efektivita exekútorov na Slovensku stále klesá, komora sa bráni a vidí za tým snahu ASINS ovplyvňovať Ústavný súd

2.4.2024 (SITA.sk) – Efektivita exekútorov na Slovensku z roka na rok klesá. V minulom roku to bol medziročný pokles o vyše 23 %. Ako ďalej informovali zástupcovia Asociácie slovenských inkasných spoločností (ASINS), tento stav sa následne podpisuje aj pod úspešnosť vymáhania pohľadávok.

Tá bola vlani len na úrovni 4,3 %. Preskúmali viac ako 225-tisíc exekučných konaní začatých po roku 2018. Nízka vymožiteľnosť pohľadávok sa zároveň podľa zistení asociácie premieta aj v nedôveru ľudí voči systému vymáhania.

Stav trvá niekoľko rokov

Efektivita exekútorov podľa prezidenta asociácie Martina Musila pretrváva už niekoľko rokov po sebe na nízkej úrovni. Za posledné dva roky sa efektivita znížila o viac ako 37 %. Pokles bol vo všetkých krajoch, avšak najvýraznejší prepad zaznamenali Trenčiansky a Bratislavský kraj.

Pokles efektivity exekútorov sa premieta aj do úspešnosti vymáhania pohľadávok, ktorá je za posledných päť rokov v rámci celej krajiny podľa Musila na úrovni 8 %.

Najmenej efektívni exekútori vymáhajú podľa jeho slov v priemere menej ako polovicu z toho čo najefektívnejší exekútori v danom kraji pri rovnakom počte prípadov.

Klesá aj počet začatých exekúcií

Ak teda veritelia nebudú mať toľko šťastia, že im pridelia efektívneho exekútora, ktorý ich pohľadávku vymôže, k peniazom sa možno vôbec podľa Musila nedostanú.

„Okrem poklesu úspešnosti však vidíme aj pokles počtu začatých exekúcií. V roku 2023 ich bolo o 20 % menej a v roku 2024 očakávame ešte výraznejší prepad. Toto všetko sa následne premieta aj do dôvery ľudí v to, že štát skutočne chráni poctivých občanov a podnikateľov a že im umožní efektívne sa dostať k svojim peniazom,“ vysvetľuje Musil.

To, že problémy s vymožiteľnosťou pohľadávok vnímajú aj samotní občania, potvrdzuje aj prieskum verejnej mienky. Ten pre inkasnú asociáciu uskutočnila agentúra MNForce vo februári na vzorke tisíc respondentov.

Proces je potrebné zjednodušiť

V ňom sa až 43 % Slovákov vyjadrilo, že dopracovať sa k vráteniu dlžnej sumy je pre veriteľov komplikované a proces by sa mal zjednodušiť. Dve pätiny opýtaných vnímajú aktuálny stav tak, že aktuálne zákony sú nastavené v prospech špekulantov, ktorí zneužívajú situáciu.

Štvrtina respondentov zároveň zásadne nesúhlasí s tým, aby sa exekúcie zastavovali automaticky po piatich rokoch, čo je súčasný právny stav. Niečo vyše tretiny Slovákov schvaľuje zastavenie exekúcie len v prípade, ak dlžník nemá žiadne peniaze.

V súvislosti s vymáhaním pohľadávok naviac takmer štvrtina respondentov zastáva názor, že veritelia by mali mať možnosť výberu exekútora. Dve pätiny si myslia, že veriteľ by mal možnosť za každých okolností navrhnúť zmenu exekútora, ak s prideleným exekútorom nesúhlasí.

Upozorňovali Kolíkovú

Ako doplnil viceprezident inkasnej asociácie Pavol Jakubov, aj bývalú ministerku spravodlivosti upozorňovali na nedostatky prijatých pravidiel pre náhodné prideľovanie exekúcií.

„Aj nečinnosťou bývalého vedenia ministerstva spravodlivosti v tejto oblasti rapídne poklesla vymožiteľnosť práva a nastali výpadky príjmov štátnych organizácii, ktoré sa nedokážu ani prostredníctvom exekútora domôcť svojich nárokov,“ uvádza Jakubov.

Ako v reakcii pre agentúru SITA uviedla bývalá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS), každé zovšeobecnenie je spojené s rizikami. Inkasná asociácia ponúka podľa jej slov čiastočne návrat do minulosti.

Motivácia žiť v šedej ekonomike

„Tú si pamätáme. V roku 2016 bolo vedených 3,6 milióna exekúcií voči cca 800-tisíc dlžníkom a boli nekonečné. V nich nedochádzalo tiež k vymáhaniu nárokov. Spôsobovali najmä motiváciu dlžníkov žiť v šedej ekonomike. Po zmenách v exekučnom práve v roku 2017 sa počet exekúcií dramaticky znížil a veritelia začali prehodnocovať postupy pri vymáhaní dlhov. Náhodný spôsob prideľovania exekúcií a centralizovaný exekučný súd prispeli nepochybne k zrýchleniu vybavovania vecí,“ uviedla Kolíková.

To však podľa nej neznamená, že stav všetkých exekútorských úradov je ideálny. Tu je potrebné podľa Kolíkovej súhlasiť s inkasnou asociáciou, že je úlohou vlády hľadať efektivitu.

„Veci by mali byť prideľované tým exekútorom, ktorí sú efektívni. Zabezpečenie efektivity a kvality sú úlohy Slovenskej komory exekútorov a Ministerstva spravodlivosti SR. Vieme si predstaviť podporu riešení, ktoré by umožňovali veriteľom pri podaní návrhu zúžiť náhodný výber exekútora. Limitácia by sa týkala exekútorov, s ktorými mali veritelia v minulosti negatívne skúsenosti,“ uzavrela Kolíková.

Ministerstvo zbiera dáta

Ako pre agentúru SITA uviedla hovorkyňa rezortu spravodlivosti Lucia Hurajtová, ministerstvo sa otázkou náhodného prideľovania spisov súdnym exekútorom citlivo zaoberá.

V súčasnosti zbiera potrebné dáta, po vyhodnotení ktorých posúdi nutnosť pristúpenia k legislatívnym zmenám v tejto oblasti. No keďže teda sú v štádiu zberu potrebných dát, nateraz nemôžu poskytnúť viac informácií.

Čakajú na rozhodnutie Ústavného súdu

Zároveň Hurajtová dala do pozornosti, že o uvedenom v súčasnosti prebieha konanie na Ústavnom súde SR.

V druhej polovici decembra minulého roka prijali návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov vo veci náhodného prideľovania spisov súdnym exekútorom, ktorý podalo 31 poslancov parlamentu.

„Rozhodnutie Ústavného súdu SR v tejto veci bude kľúčové pre ďalší postup ministerstva,“ dodala Hurajtová.

Ide o prospech vymáhačských firiem?

Aj hovorkyňa Slovenskej komory exekútorov (SKE) Stanislava Kolesárová pripomenula podanie skupiny poslancov parlamentu na Ústavný súd tri dni pred parlamentnými voľbami.

„Súčasné aktivity ASINS smerujú podľa nás predovšetkým k tomu, aby mediálnou aktivitou ovplyvnili rozhodovania Ústavného súdu,“ uviedla Kolesárová. Podľa komory dlhodobé aktivity ASINS majú jediný cieľ, a to ekonomický prospech vymáhačských firiem.

„Ich konečným cieľom je zvrátiť súčasný protikorupčný model náhodného elektronického prideľovania exekúcií a vrátiť sa k starým poriadkom, z ktorých tieto nikým nekontrolované spoločnosti ekonomicky profitovali,“ zdôraznila Kolesárová.

Výhody náhodného prideľovania

Náhodné prideľovanie exekúcií pritom bola podľa komory spoločensky prospešná, systémová a najmä protikorupčná zmena.

„Zastavila podozrenia o nekalých dohodách medzi niektorými exekútormi a veriteľmi, posilnila nezávislosť súdneho exekútora, zefektívnila exekučné konanie a prispieva k vyššej vymožiteľnosti práva,“ dodala hovorkyňa SKE.

Komora v tejto súvislosti pripomenula, že súdny exekútor je na verejným činiteľom a každý jeho krok je kontrolovaný príslušným súdom.

„Vymáhačské spoločnosti nepodliehajú žiadnej verejnej kontrole a na rozdiel od súdnych exekútorov nedisponujú dostatočnými zákonnými kompetenciami na vymoženie pohľadávok, preto sa ich praktiky neraz pohybovali na hrane zákona a etiky a využívali najmä psychický nátlak na dlžníka,“ uviedla Kolesárová.

Viac k témam: Exekúcie, Exekútori, Prieskum, Vymáhanie pohľadávok
Zdroj: SITA.sk – Efektivita exekútorov na Slovensku stále klesá, komora sa bráni a vidí za tým snahu ASINS ovplyvňovať Ústavný súd © SITA Všetky práva vyhradené.